Drevené náhrobníky
Drevo bolo po stáročia základným materiálom, s ktorým prichádzal človek v ľudovom prostredí do kontaktu najčastejšie. Jeho vlastnosti a široká variabilita možností uplatnenia z neho robili univerzálne využívaný materiál. V stáročnej konfrontácii s týmto materiálom nadobudol človek mimoriadnu zručnosť, ale aj cit pre rozlišovanie a využívanie vlastností jednotlivých druhov dreva. Drevo obrazne povedané sprevádzalo človeka od kolísky, až po hrob. Drevo bolo v ľudovom prostredí dlho dominantným materiálom, ktorým označovali pozostalí hroby svojich zosnulých.
Rekonštrukcie rôznych typov drevených náhrobných dosiek z Novohradu
Pri drevených náhrobníkoch došlo vo viacerých dedinách na severozápade Novohradu k vyprofilovaniu vlastných a osobitých tvarov náhrobníkov, charakteristických len pre prostredie jednej, či dvoch dedín. Pre Polichno a Ábelovú (okres Lučenec) bola typická drevená doska s bohato členenou hlavou. Hlave dominoval motív srdca, od ktorého sa odvíjali ľaliové alebo poloblúkové výbežky. Spodnú časť náhrobníka vytyčovali geometrické prvky ozubenia zasahujúce hlbšie k osi dosky, oddeľujúc vlastné telo tabule náhrobníka od koreňa. Podobným spôsobom bola oddelená od tabule náhrobníka hlava.
Rekonštrukcia náhrobnej dosky z Polichna, v Hornom Tisovníku.
V Madačke a Nedelišti (okres Lučenec) hlava náhrobníka nadobudla tvar kruhu, do ktorého bol spravidla umiestňovaný text. Takéto riešenie kládlo vyššie nároky na potrebu hmoty dosky v prospech hlavy, obmedzujúc vlastné telo, ktoré splýva s koreňom v jednu časť. Hlava bývala zakončená štylizovanou postavičkou, transformovaným motívom vázy, párom očí, alebo ľaliovitým rozoklaním. Tento typ náhrobníka sa vyskytoval okrem Madačky a Nedelišťa aj v Ábelovej, kde sa stretával s prenikajúcou podobou drevených náhrobníkov z Polichna.
Rekonštrukcia drevenej náhrobnej dosky z Nedelišťa, v Dolnom Tisovníku
V Suchom Brezove a predovšetkým vo Veľkom Lome (okres Veľký Krtíš) hlava náhrobníka bola tvorená tromi alebo piatimi poloblúkmi, ktoré boli pri prechode do vlastného tela náhrobníka obohatené o voluty. V roku 1932 Karol Plicka vyfotografoval vo Veľkom Lome náhrobník, ktorý bol realistickým prevedením postavy človeka, pravdepodobne ženy, do dvojrozmernej dosky.
Veľký Lom
V južnejšie situovaných obciach, v Dolnej Strehovej, Ľuboreči, Ľuboriečke a Slovenských Kľačanoch boli drevené náhrobné dosky výškou a profilom hlavy veľmi podobné doskám z Polichna. Rozdiel spočíval len v absencii motívov ornamentálnej výzdoby, vo výraznom zjednodušení tvarovej schémy hlavy a v obmedzení plastickosti výzdoby.
Príboj
Na všetkých cintorínoch severozápadu Novohradu, kde hroby označovali drevené náhrobníky, sa okrem vyššie spomenutých bohatšie stvárnených podôb vyskytovali i jednoduché drevené dosky, obmedzujúce sa len na jeden jednoduchý motív ornamentálnej výzdoby a strohý text. Je to podoba, z ktorej sa v druhej polovici 19. storočia vyvinuli všetky tvarovo bohaté náhrobné dosky.
Lešť - zaniknutá obec
Z hľadiska ornamentálnej výzdoby pomerne hojne používaným motívom bolo srdce, no nielen ako pri kameni, kde bolo súčasťou reliéfu ornamentálnej výzdoby, v dreve bolo zakomponované aj do tvaru hlavy náhrobníka, kde tvorí ústredný motív, od ktorého sa odvíjali ďalšie tvary – ľaliové alebo poloblúkové výbežky. Je to prípad náhrobníkov v Polichne a Ábelovej. Pri dreve sa nepresadili bohato koncipované ornamentálne kompozície, motívy boli využívané predovšetkým jednotlivo. Rôzne boli i samotné spôsoby realizácie výzdoby. Okrem náhrobníkov zdobených rezbou sa sporadicky objavovali i dosky, na ktorých boli motívy výzdoby a text vypaľované. Pri drevených náhrobníkoch bolo využívané farebné dotvorenie podobne ako pri náhrobníkoch v kameni, no bohatosť a pestrosť farieb nie je tak výrazná. Pri bohatšie koncipovaných drevených náhrobných doskách bola využívaná kontrastnosť tmavého podkladu dosiahnutého náterom a bieleho ornamentu alebo textu. Na zvýraznenie písmen a líniového dekóru bielou farbou tvorcovia používali napríklad tiež vápno.
Vieska