Ovčiarstvo v Novohrade alebo stratená minulosť Novohradu
V širšom povedomí Slovákov a Slovenska je za oblasť pastierskej kultúry pre ktorú bol typický chov oviec považované, určite aj pod vplyvom preferovaných folklórnych tradícií v druhej polovici 20. storočia, Podpoľanie, Orava alebo Liptov. Trochu to súvisí s vnímaní Slovenska a slovenskej identity. Na regióny na juhu Slovenska, je v tomto smere nazerané skôr s odstupom, niekedy až s dešpektom. Je to tak aj v prípade Novohradu. Práve on si v 19. storočí udržiaval z hľadiska územia dnešného Slovenska popredné postavenie v chove oviec. Platilo to ešte aj začiatkom 20. storočia. K takémuto hospodárskemu využitiu ho predurčovali jeho špecifické prírodné podmienky. Na mnohých miestach kraja to bola jediná možnosť ako využiť danosti prostredia.
Horný Tisovník - Javorie
Chovom oviec a obchodom s nimi boli koncom 19. a začiatkom 20. storočia známi predovšetkým obyvatelia Turieho Poľa a Lešti (dnes zaniknuté obce, ktorých intravilán a extravilán tvorí Vojenský výcvikový priestor Lešť). Zisky, ktoré im tento obchod prinášal boli väčšie a rýchlejšie, a z tohto dôvodu mnohí rezignovali na tradičné obrábanie chudobnej a kamenistej pôdy. Obyvatelia Turieho Poľa chodili ovce nakupovať až do Báčky, Banátu, Srbska a údajne i do Turecka. Určitý čas ich chovali a následne zo ziskom predávali. Ročne takto nakúpili 2 000 až 3 000 oviec. Niektorí Turopoľci urobili za život až 40 – 45 takýchto ciest.
Imrov Kopec
Toto sa praktizovalo do prvej svetovej vojny a roku 1918. Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie a vznik nových hraníc mali za následok, že ľudia sa opäť museli pustiť do obrábania zarastených alebo 20 – 30 rokov neobrábaných políčok.
Horné Strháre
V susednej Lešti bolo tiež zamestnaním obyvateľstva okrem roľníctvo najmä chov oviec. Ľud vraj rozšafne rozprával: „Ovca – zlatá baňa“. A má pravdu, pretože chov je veľmi výnosný. Tak aspoň napísal Vladimír Polívka v publikácii Lučenec a kraj novohradský z roku 1928.
Polichno
Pavel Maliarik, v medzivojnovom období okresný náčelník okresu Modrý Kameň, predtým evanjelický farár v dolnej Strehovej, uvádza, že v okrese je viac než 45 000 ks oviec (okolo roku 1934).