Rozvoj a zánik veľkokrtíšskeho baníctva na príklade jedného ľudského života
Územie severozápadnej časti Novohradu, dnešný okres Veľký Krtíš, je priestorom, ktorý je možné na určitej úrovni chápať ako „laboratórium“, prostredníctvom ktorého možno demonštrovať mnohé procesy a trendy, pozitívne ale i negatívne, typické pre 20. storočie na Slovensku. Predovšetkým ich koncentrácia v druhej polovici 20. storočia v pomerne krátkom časovom úseku a na pomerne neveľkom priestore robí z okresu Veľký Krtíš (severozápadnej časti niekdajšieho Novohradu) mimoriadne zaujímavý priestorový celok, ktorý si zasluhuje pozornosť. Mnohé procesy sú tu koncentrované do niekoľkých rokov či desaťročí, hoci v iných častiach Slovenska ich nachádzame tiež, no rozložené do väčšieho časového úseku, v špecifických prípadoch i do niekoľkých storočí, čo je niekedy faktor, ktorý spôsobuje mnohé skreslenia. Koncentrácia akejkoľvek udalosti do istého kratšieho časového úseku zvýrazňuje tú, ktorú udalosť, a umožňuje pomerne jednoducho identifikovať príčiny i dôsledky zmien. Pri dlhších časových úsekoch už do interpretačného hodnotenia vstupuje aj mnoho iných faktorov, či už reálne alebo domnele.
Za väčšinou zásadných i menej viditeľných zmien a procesov v druhej polovici 20. storočia bol rozvoj hnedouhoľného baníctva najprv v okrese Modrý Kameň (do roku 1960), neskôr v okrese Lučenec (1960 – 1968) a následne v okrese Veľký Krtíš (od roku 1968), ktorého vznik bol jedným z priamych dôsledkov rozmachu baníctva. Baníctvo malo vplyv a dopad na veľmi široký okruh diania a fenoménov. Malo vplyv na demografiu priestoru a jednotlivých jeho sídiel. Spôsobilo zmenu charakteru sídiel, keď niektoré museli z dôvodu rozvoja banskej činnosti zaniknúť, iné zmenili celkom zásadne svoje podoby. Baníctvo tu malo za následok vznik mesta a s odstupom času aj okresu. Sformovala sa nová identita obyvateľov okresu, tiež mesta Veľký Krtíš, ale i sídiel, kde podstatná časť mužov pracovala v banskom podniku. Baníctvo malo vplyv na rozvoj dopravy a infraštruktúry. Podnietilo a potiahlo rozvoj ďalších priemyselných odvetví v tomto priestore. Na určitej úrovni sa prejavilo aj v zmenách krajinného rázu.
Kresba uverejnená v podnikovom periodiku Modrokamenských uhoľných baní, Slovo Baníka začiatkom 60. rokov 20. storočia.
Zrod a rozmach baníctva a v nadväznosti naň zrod a premeny celého radu inštitúcií, oblastí alebo činností je možné na príklade okresu Veľký Krtíš demonštrovať priam unikátnym spôsobom na príklade jedného ľudského života. Mnohé procesy a dejinné súvislosti je často ťažké si dosť dobre predstaviť. Sú vnímané ako súčasť histórie, ako niečo vzdialené a neosobné. V inom prípade môžu byť vnímané ako bežná súčasť života, až tak, že si ich ani neuvedomujeme. Najlepšie je možné isté procesy a súvislosti pochopiť na príklade jedného ľudského života. To predstavuje čas, ktorý si vieme predstaviť a človek si je schopný predstaviť aj následnosť procesov a diania. Táto schopnosť pri dlhom časovom úseku sa stráca, alebo nie je tak výrazná.
Rozvoj baníctva so svojimi dôsledkami aj so svojím zánikom je v okrese Veľký Krtíš vtesnaný do niekoľkých desaťročí. Ak to zjednodušíme, všetky tieto zmeny a procesy možno pre názornosť stotožniť s jedných ľudským životom. Jeden človek vo svojom živote dokázal byť súčasťou všetkých týchto zmien a procesov. Ak za pomyselný rok narodenia tohto „modelového“ človeka budeme považovať rok 1945, je to len pre ľahšiu orientáciu, keď rok 1945 je výrazným medzníkom, potom ako dieťa mohol zažiť vznik banského podniku, Modrokamenských uhoľných baní v Pôtri vo veku 5tich rokov. Ešte predtým keď mal 3 roky, v roku 1948, sa k moci dostala Komunistická strana Československa. V okresnom meste Modrý Kameň skladal pionierky sľub. V 15tich rokoch bol svedkom zániku Modrokamenského okresu a začlenenie jeho územia do okresu Lučenec. Na prvé máje tak prestal chodiť do blízkeho maličkého mestečka Modrý Kameň, ale cestoval do 40 kilometrov vzdialeného Lučenca. Ako rástol zažil zrod baníckeho sídliska a jeho masívnu výstavbu. Možno ešte predtým navštevoval banícke učilište. V 18tich rokoch zažil slávnostné otvorenie moderného závodu Dolina (1963). Asi to bol rok, keď začal pracovať v bani. Keď mal 20 rokov, v roku 1965, bol svedkom transformácie Modrokamenských uhoľných baní v Pôtri na Baňu Dolina, národný podnik, so sídlom vo Veľkom Krtíši. V 23 rokoch bol svedkom vzniku nového okresu Veľký Krtíš a vzniku okresného mesta. Určite si vznik okresu uvedomoval, no vzápätí toto uvedomenie bolo prekryté zvukmi pásov tankov, hlukom kolesovej techniky a hučania lietadiel v dňoch po 21. auguste roku 1968.
V ďalších rokoch zažil jeho dynamický rozvoj temer vo všetkých sférach od zdravotníctva, školstva, športu, kultúry, priemyslu a podobne. Sám sa na tomto rozvoji podieľal napríklad v akciách Z. Pravdepodobne športoval v niektorom druhu športu pod hlavičkou TJ Baník. Medzitým si založil rodinu a získal byt. Zúčastňoval sa každoročne sa opakujúcich sviatkov a osláv. Medzitým bol svedkom vysťahovania a zániku obce Selce a osady Suchý Bukovec. Chodil na zápasy TJ Baník vo futbale, alebo volejbale. Ak chcel mohol sa pozrieť aj na pästiarov alebo zápasníkov Baníka. Keď mal 33 rokov mohol sa odviesť z Lučenca do Veľkého Krtíša prvýkrát vlakom. Občas zašiel do Kina Baník alebo na predstavenie ochotníkov.
Pamätník na vysťahované časť Dolných Strhár - Tabáň.
Narodili sa mu pravdepodobne dve deti v relatívne novej modernej krtíšskej nemocnici. S odstupom rokov sa im a ich rovesníkom dostane označenie „Husákove deti“. Prežíval najkrajšie roky. Videl vyrastať svoje deti. Zažíval ich prvé kroky v škôlke a úspechy v škole. Keď mal 42 – 43 rokov bol svedkom vrcholu Bane Dolina. V tomto veku, v roku 1988, oslavoval veľkolepé dvadsiate výročie vzniku okresu Veľký Krtíš. Vek a pravdepodobne aj pracovné úspechy mali za následok, že získal ocenenie – medailu Za zásluhy o výstavbu okresu Veľký Krtíš, ktorú mu odovzdali zástupcovia OV KSS a ONV vo Veľkom Krtíši. Ešte predtým pravdepodobne získal niektorý stupeň odznaku Vzorný budovateľ okresu Veľký Krtíš.
Administratívna budova Bane Dolina s časťou autobusového nástupišťa. Fotoarchív: ŠA BB, pobočka Veľký Krtíš.
Vo veku 44 rokov, v roku 1989, zažil zásadnú zmenu základného hodnotového nastavenia spoločnosti. Jeho stranícka knižka stratila význam. Prvýkrát mohol vo svojom živote slobodne voliť (1990). To už mal 45 rokov. Už nebol najmladší a ťažšie znášal zmeny, ktoré transformácia spoločnosti prinášala.
Keď mal 48 rokov prestal byť občanom Československa, v ktorom sa narodil a stal sa občanom Slovenskej republiky. Bol svedkom výrazného nárastu nezamestnanosti v okrese. Pozoroval úpadok ešte prednedávnom veľkých podnikov. Pri niektorých bol svedkom ich zániku.
Vo veku 52 rokov po prvýkrát rozhodovala Vláda Slovenskej republiky o sociálnej ťažbe a jej ukončení. Potom sa to ešte opakovalo niekoľkokrát. Počet zamestnancov bane neustále klesal. Klesala aj jej ťažba. Na konci svojho života bol svedkom aj postupného úpadku baníctva a jeho definitívneho konca. Keď mal 70 rokov zaregistroval správu o konci banského podniku a poslednom vyfáraní.
Areál niekdajšieho podniku Baňa Dolina dnes.
Jeho narodenie tak spadá do obdobia pred skutočným rozvojom baníctva v tomto priestore a smrť už do obdobia keď hnedouhoľné baníctvo zaniklo. To všetko sa dalo stihnúť počas jedného života človeka.
Počas jedného ľudského života bol svedkom premeny rýdzo poľnohospodárskeho regiónu. Zažil rozvoj a zánik hnedouhoľného baníctva, čo v prípade iných oblastí Slovenska s rudným baníctvom bolo záležitosťou storočí. Podobne to bolo aj s mestom. Mestá jestvujúce na Slovensku sa formovali a existujú storočia. Veľký Krtíš mal na vznik a rozvoj niekoľko desiatok rokov. Bol svedkom formovania sa novej identity tohto mesta.
Je to málo alebo veľa na jeden ľudský život? Ťažko povedať. V každom prípade na príklade jedného ľudského života sa celá táto história a udalosti, z ktorých pozostáva, veľmi dobre vynímajú, a nadobúdajú celkom iný rozmer. Možno ľudský.
Na Slovensku by sme azda len ťažko hľadali sídla, kde by ľudia zažili toľko zmien a premien ako to bolo v prípade mesta a okresu Veľký Krtíš. Všetky tieto zmeny a procesy boli súčasťou životov ľudí a minulosti priestoru, až tak, že si ich v skutočnosti ani neuvedomujú. Možno to tak má aj byť. Občas je ale dobré minulosť so všetkými jej osobitosťami a zvláštnosťami si pripomenúť.
Hľadanie takýchto a podobných súvislostí bolo súčasťou realizácie projektu: „Dokumentácia zaniknutého hnedouhoľného baníctva v okrese Veľký Krtíš a naň naviazaných fenoménov“, ktorý bol realizovaný z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová